Pri montáži podláh často rozhodujú detaily, ktoré na prvý pohľad vôbec nevidno. Kvalitná krytina alebo dizajnový návrh interiéru môžu stratiť význam, ak sa položia na nesprávne pripravený podklad. Práve ten je základom dlhej životnosti a bezproblémového používania každej podlahy. Na čo sa teda pri príprave podkladu zamerať, aby bol pripravený na finálnu pokládku? Okrem týchto […]
Pri montáži podláh často rozhodujú detaily, ktoré na prvý pohľad vôbec nevidno. Kvalitná krytina alebo dizajnový návrh interiéru môžu stratiť význam, ak sa položia na nesprávne pripravený podklad. Práve ten je základom dlhej životnosti a bezproblémového používania každej podlahy.
Na čo sa teda pri príprave podkladu zamerať, aby bol pripravený na finálnu pokládku?
Okrem týchto vlastností je dôležité si všímať aj praskliny, pórovitosť, výtlky, zvyšky lepidiel, farby, oleja a ďalšie nečistoty, ktoré môžu ovplyvniť priľnavosť stierok a lepidiel.
Základné požiadavky na podklady upravuje norma STN 74 4505 Podlahy. Rovnako je nutné sledovať odporúčania výrobcov podlahovej chémie (penetrácie, stierky, lepidlá) aj konkrétnej podlahovej krytiny.
Podľa STN 74 4505 sa rovinnosť posudzuje pomocou klinového meradla a 2-metrovej laty. Takýmto meraním zistíme, do akej miery je podklad pripravený na finálnu vrstvu, alebo či bude potrebné dodatočné vyrovnanie.
Dôležitá informácia, ktorú mnohí prehliadajú:
Norma povoľuje odchýlku len 2 mm už pri samotnej výrobe poterov. Pri ich realizácii sa to však často nedodržiava, čo v praxi znamená zbytočne zvýšené náklady na niveláciu. Vyrovnávacie stierky sú násobne drahšie než správne urobený poter, preto sa oplatí už pri potere trvať na dodržaní normy.
Dovolené odchýlky podľa typu podlahoviny (STN 74 4505):
| Typ podlahoviny | Dovolená odchýlka |
|---|---|
| Vinylová, plastová, gumová, textilná, mozaikové parkety, drevené dielce s hotovou povrchovou úpravou, keramická dlažba, liata epoxidová, teraco | 2 mm |
| Ostatné drevené podlahoviny (vlysy) a polymerbetón | 4 mm |
| Pokládka dlaždíc do maltového lôžka | 10 mm |
Vlhkosť je pri podlahách jedna z kľúčových veličín – jej zanedbanie sa takmer vždy skôr či neskôr prejaví problémom.
Príliš vlhký podklad môže spôsobiť rozpad poteru, narušenie nivelačnej hmoty, zníženie pevnosti lepidla a následne deformácie samotnej krytiny – od bublín a trhlín až po vydutie celej drevenej podlahy.
Preto by každý podlahár mal vlhkosť podkladu pred kladením povinne skontrolovať a informovať investora alebo zhotoviteľa stavby o výsledku merania.
Za najspoľahlivejšiu sa považuje tzv. karbidová metóda (CM meranie). Odoberie sa vzorka podkladu, ktorá sa uzavrie do tlakovej nádoby s karbidom vápnika. Reakciou vzniká plyn, ktorý zvýši tlak v nádobe – z nameranej hodnoty sa potom určí zostatková vlhkosť v % CM.
Maximálne prípustné hodnoty zostatkovej vlhkosti sa mierne líšia podľa odporúčaní jednotlivých výrobcov, preto je vždy vhodné skontrolovať technický list použitej chémie a krytiny.
Orientačné limity zostatkovej vlhkosti podľa UZIN (% CM):
| Podlahovina | Typ poteru | |||
|---|---|---|---|---|
| Cement | Cement – vykurovaný | Anhydrit | Anhydrit – vykurovaný | |
| Parkety, korok, laminát | 2,0 | 1,8 | 0,5 | 0,3 |
| PVC, kaučuk, linoleum, polyolefín | 2,0 | 1,8 | 0,5 | 0,3 |
| Textilné krytiny | 2,0 | 1,8 | 0,5 | 0,3 |
| Kameň alebo keramika v tenkom lôžku | 2,0 | 1,8 | 0,5 | 0,3 |
Jednoduchá pomôcka na výpočet približného času zretia cementového poteru:
d = t × t × 1,6
d – počet dní zretia
t – hrúbka poteru v cm
Rôzne príložné vlhkomery (pracujúce na princípe elektrického odporu) sú vhodné na rýchlu orientačnú kontrolu a na vyhľadanie najvlhších miest. Samotné rozhodnutie, či je možné podlahu klásť, by však malo vždy vychádzať z karbidového merania.
Len pohľad nestačí – pevnosť sa musí overiť správnymi nástrojmi.
Nevyhovujúca pevnosť môže viesť k odtrhnutiu stierky aj samotnej krytiny. Preto sa používa vrypová skúška, oceľová kefa, kladivo a ďalšie pomôcky na posúdenie stavu povrchu. Ak sa pri vrypoch alebo preklepaní začnú časti poteru uvoľňovať, je nutné vrchnú vrstvu odstrániť a podklad znovu upraviť.
Aj teplota ovplyvňuje to, či bude podlaha správne položená.
Ideálne rozmedzie teploty vzduchu pri kladení podláh je približne 15 – 20 °C. Dlhodobo by teplota nemala klesnúť pod 10 °C. Pri samotnom kladení by podklad nemal mať menej ako 10 °C, inak môže byť ovplyvnené tuhnutie lepidla či stierky.
Presné minimálne hodnoty uvádzajú výrobcovia v technických listoch konkrétnych materiálov, preto je vždy dobré ich skontrolovať.
Kvalitne pripravený podklad nie je „rýchla“ záležitosť. Vyžaduje si správne meracie prístroje, znalosť noriem aj skúsenosti z praxe. Práve to odlišuje bezproblémovú podlahu na dlhé roky od povrchu, ktorý sa začne po krátkom čase vlniť, praskať alebo odlepovať.
Ak riešite podlahy alebo renováciu, radi vám poradíme u nás na dev.psparkety.sk/.
Pomôžeme vám zorientovať sa v materiáloch, možnostiach aj detailoch, ktoré rozhodujú o dlhodobom výsledku.
